Ako sa vtáci spriatelili

Bábková rozprávka: Ako sa vtáci spriatelili

Dramatické spracovanie pre františkánske bábkové divadlo Elzeár podľa motívu Ľuby Vančíkovej

Účinkujú

Bábkoherec: Jakub Janotík a Fr. Zachej Ľ. Lalík OFM

Autor textu: Mária Stopková a Fr. Zachej Ľubomír Lalík OFM

Autori hudby: Nikola Trstenská

Réžia a dramaturgia: Fr. Zachej Ľubomír Lalík OFM

Zvuková réžia: Miloš Pallo a Fr. Zachej Ľubomír Lalík OFM

Scéna

Les s čistinkou, veľký košatý strom — domov rôznych vtákov.

Rozprávač: František alebo moderátor (napr. gašparko ako ikona bábkového divadla)

Výstup I.

Rozprávač: Či ste sa už, deti moje, zamysleli, čo je mocné na svete? Usmeje sa. Iste si myslíte, že mocná je láska — a pravdu máte. Mocný, ale nie dobrý býva i strach. Ale či viete, aké mocné je slovo? Poslúcha vás, len kým ho nevypustíte, a potom už ho späť neprivoláte. Letí si ono k ľuďom, nech si ho vypočujú. Také slovo dokáže rozosmiať i rozjatriť ranu, vyvolať slzy šťastia i žiaľu.

A čo prinesie, to už rozhodne človek skôr, než ho vypustí. Nuž, ale po poriadku. Porozprávam vám príbeh o nebeských vtákoch. Kedysi sa medzi sebou hádali a závideli si. Namiesto pozdravu kričali: „Ja som lepší!“ A odpoveď: „Nie, ja som lepší!“ A tak hádka rástla a bitka sa rozpútala…

Lietajú si vtáci naši,
obloha sa na nich mračí,
čaká zvláštne divadlo,
napätie už zavládlo.

František spieva pieseň. Keď doznie hudba, rozmiestni sa vtáctvo okolo stromu a začne hádka a krik.

Výstup II.

Vlha: Ty že si lepší? Pozri sa na seba!

Straka: S tebou sa vždy môžem merať!

Sova: Húú… musela by som stratiť okuliare, aby si sa mi páčil!

Drozd: Kto?! Ja? To hovoríš o mne?

Vrana: Kráá… Si nielen hlúpy, ale aj hluchý… ako tetrov kráá…

Kukučka: Ku, ku, ku, ku, počkaj, poviem mu, čo si o ňom povedala…

Vrana: Kráá… Ty žalobaba!

(Kukučka a Vrana sa bijú. Ostatní vtáci ich povzbudzujú.)

Rozprávač: Ach… Už sa zasa hádajú. Ich jazyky ubližujú viac ako drápy a zobáky. Už tam medzi nich nejdem. Radšej odídem do hôr, vysoko pod skalu, k slnku. Tam som s Bohom rozjímal, až raz som stretol uplakanú, dobitú vranu.

(Vrana ostáva na scéne, ostatní vtáci odlietajú. K vrane prichádza František.)

Výstup III.

František: Zbili ťa? (Vrana vzdychá) Mám ti pomôcť?

Vrana: Kráá… daj mi pokoj! Kráá! Prečo by si mi pomáhal?

František: Lebo si Božím stvorením a mojou sestrou.

Vrana: Čo to trepeš? Kráá… Ty si človek — veľký a mocný. Keby si sa bil…

František: Ale ja nechcem. Chcem žiť v priateľstve a pokoji.

Vrana: V pokoji? Kráá… aj ja by som chcela žiť v pokoji… Kráá… už ma bolí celé telo.

František: Tak to skúsme.

Vrana: Čo?

František: Nažívať spolu v priateľstve. Pod skalou mám domček a jeden strom, tam sa môžeš usadiť.

Vrana: Tam nevyletím… Kráá… som dobitá.

František: Pomôžem ti, poď.

(František pomáha vrane. Zhasne svetlo alebo opona. Po hudbe scéna s jaskyňou a čistinkou.)

Výstup IV.

Rozprávač: Žijeme spolu ja a vrana, láska a úcta nás spája. Ostatní vtáci závidia, čakajú na hádku alebo bitku. Počúvajte…

Kukučka: Ku ku… Drozd, hádali sa?

Drozd: Nie!

Kukučka: Ani nebili? (Sova prilieta.)

Drozd: Nie, ani nebili!

Kukučka: Ach, nuda… Ku ku… Dokedy to vydržia? Sova, nič si nespozorovala?

Sova: Húúú… nie. Spia spokojne.

Kukučka: Skúsme ich priateľstvo vyskúšať!

Sova: Ako?

Drozd: Ako?

(Hudba, vtáci sa radia. Zmena scény — pri strome a jaskyni.)

Výstup V.

Kukučka: Vrana, si doma?

Vrana: Doma, Františkovi obed chystám. Kráá…

Drozd: A chutí mu?

Vrana: Kráá… keby nie, povedal by mi to!

Kukučka: Sťažoval sa, že nevieš variť!

Drozd: Vysmieval sa ti, vraj prečo s ním bývaš?

Vrana: Prečo? Lebo je lepší ako ja. Vážim si ho. Kráá… veľa sa od neho učím.

(Vrana sa vracia, vtáci odlietajú za Františkom. Osvetlenie sa stiahne.)

Výstup VI.

Sova: František, vraj ťa Vrana ohovára. Húúú…

Kukučka: Vraj si na ňu zlý!

Drozd: Vraj ťa musí obsluhovať!

František: Ako môžete takto hovoriť? Vrana je moja kamarátka. Keby niečo mala, povedala by mi to. Je Božím stvorením. Vážim si jej priateľstvo. Hnev a zlé slovo každého vyčerpá.

Sova: Už viem, prečo som unavená!

František: Vtáci moji, naučte sa chváliť svojho Stvoriteľa a milovať. On vám dal krídla, domov a všetko, čo potrebujete.

Pieseň

1. Milované vtáčky, vy Božie stvorenia…

2. Noemova archa váš rod udržala…

…

(Hudba a predel.)

Záver

Rozprávač: Vtáci stíchli, premýšľali a uznali pravdu. Začali si vážiť jeden druhého a tešiť sa z priateľstva. Aj ja si vás vážim, moji priatelia.

(Záverečná skladba a opona.)