Načítavam...

Vlk z Gubia

Bábková divadelná hra

Obsadenie

Vlk
František
Spoločník
Ovca
Bača
Gazdiná

I. scéna

VLK a OVCA

Miesto: Tmavý les so skalnou roklinou, na kraji lesa salaš a v diaľke mestečko Gubbio. Úvodná hudba alebo pieseň, pomedzi to vytie vlka.

VLK: Joj joj jó, ale som si riadne schrupol. Mňam, mňam, mňam (zívne) iba čo ma ten buchot dreva zobudil, (prskne) zase to tu smrdí prácou. Kvôli drevorubačom si nemôže statočný vlk dlhšie pospať. Juj a ja tak strašne rád spím (zívne). Lebo sa mi o krásnych veciach sníva, dakedy aj o guláši. Júj ten mám veľmi rád, taký, taký dobre opaprikovaný. (cmukne) Škoda pomyslieť, lebo hneď sa mi slinky zbiehajú. Hm hm, dobre by bolo sa po niečom obzrieť.

Vlk zbadá na kraji lesa pasúcu sa ovcu.

VLK: Fí ha a to je čo? (začudovane) No toto, či ešte spím a snívam. Musím sa poštípať, joj. Ovečka (potešene) ovečka, mňam… pekne potichučky sa k nej priblížim a ovcu schrúmem, najprv ju, a potom ako bonbónik baču. No tak pekne do poriadku, hor sa na lup.

Počas vlkovho monológu začne hrať vybraná hudba a po ňom akcia: vlk zožerie ovcu a potom baču. Zmena scény.

II. scéna

GAZDINÁ, BAČA, OSTATNÍ OBYVATELIA

Miesto: Mesto Gubbio. Veľká vrava medzi občanmi mesta. Prichádza Sv. František so spoločníkom.

Sv. FRANTIŠEK: Srdečne vás pozdravujeme, priatelia.

Bača: František? Pozdrav Pán Boh, brat František. Sám Pán Ježiš ťa k nám posiela v týchto našich ťažkých chvíľach.

Sv. František: Čo sa tu deje? Prečo vidím na vašich tvárach smútok?

Gazdiná: Máme strach, hrozný vlk nám veľmi škodí.

Bača: Vždy, keď padne súmrak, napáda naše mesto, je veľký a hrozný.

Gazdiná: Bojíme sa už aj za bieleho dňa vyjsť na polia a naša úroda zostáva neobrobená. Ani dobytok sa neodvážime vyhnať na pastvu.

Bača: Pokusy vlka uloviť a zabiť boli márne. Muži stratili odvahu. Naše mesto ovládol strach a beznádej.

Gazdiná: Všetci neustále prosíme Boha o pomoc.

Bača: František? Ako to, že vás ten vlk po ceste sem nenapadol, veď už napadol toľko ľudí i zvieratá, ktoré len vkročili na jeho teritórium.

Spoločník: Veru, nikoho sme nestretli.

Sv. František: Nezúfajte, priatelia, buďte ešte trpezliví a verte v záchranu. Pôjdem, vyhľadám toho vlka a porozprávam sa s ním.

Bača: To nemôžeš myslieť vážne, Vlk je hrozný, zabije ťa.

Sv. František: Nebojte sa, dobrý Pán Boh mi pomôže, veď aj vlk je Božím stvorením. Verím, že ma vypočuje.

Začne hrať hudba a František aj so spoločníkom odchádzajú k lesu.

III. scéna

FRANTIŠEK a VLK

František a spoločník kráčajú so spevom k lesu.

Krátka pieseň:

Bože, vrúcna prosba k Tebe letí
nesú Ti ju biedne deti,
túžia v láske s vlkom žiť
ako múdro zakročiť?
Seje bolesť, plakať núti.
Pre všetkých je tyran krutý,
zabíja a všade plieni.
Bože, pomôž, urob zmeny.

Spoločník: A čo keď ťa nebude chcieť počúvať?

Sv. František: Neboj sa, brat Leo, dôveruj Bohu. Pred Stvoriteľom sa musí aj brat vlk pokloniť.

Začujú vlčie vytie. František zamieri tam, spoločník sa schová v kríku. František stretne vlka, urobí nad ním znak kríža.

Sv. František: Brat vlk, nariaďujem ti v mene Pána Ježiša, aby si nerobil zle ani mne, ani nikomu inému.

Vlk pokorne zvesí hlavu a ľahne si k Františkovi.

Sv. František: Robil si veľmi zlé veci. Napádal si ľudí a zabíjal zvieratá. Ale ja, brat vlk, chcem, aby sa nastolil mier medzi tebou a ľuďmi. Chcem, aby ti odpustili a aby si už nebol viac prenasledovaný.

Vlk hýbe telom alebo kýve chvostom ako poslušný pes.

Sv. František: Brat môj, pretože vidím, že súhlasíš s pokojom, obyvatelia mesta Gubbia ti budú dávať všetko, čo potrebuješ. Ale ty sľúb, že nebudeš viac robiť zle ľuďom a zvieratám.

Vlk si sadne a pokýva hlavou na znak súhlasu, podá Františkovi labu.

Sv. František: Poď so mnou, brat vlk, ideme do mesta potvrdiť tento pokoj.

Odchádzajú so spevom:

Boh nás mení, silu dáva,
zloba mizne podľa práva,
srdce láskou preplnené
leje vlahu na korene,
z ktorých rastie strom košatý,
čo ho pokoj, dobro zlatí.
Do Gubbia si ho dáme,
s vĺčikom sa pobratáme.

IV. scéna

FRANTIŠEK, VLK a OBČANIA GUBBIA

Sv. František: Vlk bol zlý a nebezpečný. Ale nebezpečnejšie je uraziť Pána Boha. Preto, ľudia, buďte dobrí! Odpustite vlkovi a Pán Ježiš vás oslobodí.

Občania šumia a dohadujú sa. František pohladí vlka a pokračuje.

Sv. František: Bratia, vlk sľúbil pokoj, ale aj vy mu musíte sľúbiť, že mu dáte potravu.

Gazdiná: Sľubujeme!

Bača: Každý deň mu dáme nažrať.

Sv. František: A ty, brat vlk, sľúb pokoj a vernosť týmto ľuďom.

Vlk si sadne a prikývne. Podá Františkovi labu. Ľudia v úžase tlieskajú.

Bača, Gazdiná: Zázrak… zázrak!

Bača: Vďaka ti, Pane Bože, za brata Františka a pokoj s vlkom.

Doslov

Vlk zostal v meste Gubbio dva roky a stal sa verným priateľom ľudí. Keď zomrel, všetci smútili za jeho dobrotou a spomínali na brata Františka z Assisi.

Doslov do rýmov:

Vlk dva roky super brat,
i s deťmi sa učil hrať.
Všetko dostal od ľudí,
láska zlobu zahubí.
Strážil ovce na salaši,
vo dne, v noci i na paši.
Sem tam prišiel na večeru,
a potešil obec celú.
Po dvoch rokoch smrť ho vzala,
naša obec zaplakala.
No spomienka ešte žije,
vlk s Františkom – to sú chvíle.